Prednedávnom ma spolužiačka pozvala na svoju svadbu. Keďže pochádzala z okolia Bardejova a budúci manžel pochádzal z Prahy bolo mi jasné, že moje kroky budú smerovať pravé k Rusínom. Medzičasom som navštívila moju kamarátku v Prahe. Musím povedať, že som si to náležite i užila. Samozrejme, že svojej kamarátke som chcela i pomôcť, keď som videla, že celú svadbu a svadobnú výzdobu si robí sama. Ponúkla som sa. Drobnosti, ktoré som dostala za úlohu sa niesli v čisto prírodných farbách a v čisto prírodných materiálov. Pýtala som sa prečo práve takáto výzdoba. Prvé čo mi povedala ma príjemne potešilo. Jej rodičia pochádzajú od Rusínov na Slovensku, ktorí si ctia kraj a zem, ktorá ich živí. Čisto prírodné motívy boli úžasné.
Drevené brúsené podnosy, na ktorých stáli nepoužívané fľaše, ktoré mali odbrúsené dno, ktoré vytvorilo priestor na sviečku. To bolo prvé príjemné prekvapenie. Druhým príjemným prekvapením bolo to, že stoly mali byť potiahnuté vrecovinou, ktorá mala po bokoch krajku. Tieto prekvapenia som videla skoro tri mesiace pred svadbou. Tešila som sa, ale zároveň som si povedala, že je i dosť času, aby som sa venovala prípravám neskôr. To bol môj veľký omyl. Deň D sa blížil a mne zavolala spolužiačka, že nestíha, či nemôžem prísť o deň skôr. Mohla som, tak prečo by som nepomohla. No nikto mi nepovedal, že taká echt rusnácka svadba trvá tri dni a tri noci. Čiže od piatku do nedele, niekde aj do pondelka.
Keďže mladomanželia už spolu bývali, tak pondelok odpadol, ako som sa dozvedela v pondelok sa odnášali mladomanželia s výbavou do domu, kde mali bývať. Chvála bohu som si pomyslela. Do Prahy by som to už nezvládla.
Do Bardejova som pricestoval piatok, tak ako sme sa dohodli snúbenci ma čakali už na stanici. Ešte sme vybavili zopár vecí a utekali sme do rodičovského domu nevesty. Keďže jedna z úloh bola zohnať kroj, tak som chcela, aby si ho budúca nevesta aj odskúšala, veď čo keby. Aj tak bolo, kroj sedel len tak tak. V podvečer prišla na rad sála. Stoly sme vyzdobili už i drevenými podnosmi, ktoré som videla, jutovinou, ktorá bola pripravená a na rad do čipkovaných váz prišli i klásky zrna z neďalekého poľa. Samozrejme, že moja otázka bola prečo? Klasy sú znakom pokory v manželstve.
Tak ako prázdny klas sa týči k nebu, tak plný zohne hlavu k zemi. To bol ďalší zo starých zvykov, ktoré ma prekvapili i milo potešili. Ďalším zvykom, ktorý prevádza prvý deň svadby sú tzv. „pirečka“, ktoré naozaj slobodné dievčatá viažu deň pred svadbou. Ak napriek tomu, že nevesta ich mala pred pripravené, tak ešte v predvečer sa dievčatá a kamarátky stretli a naviazali steblá mirtky na pred pripravené „pirečka“. Dievčatá aj dnes tancovali, smiali sa uťahovali si zo seba, viazali „pirečká“ a staršie ženy dopekali kysnuté koláče i napriek tým objednaným. Vraj pre „starejšiho“. Jedlo, samozrejme pilo sa a tancovalo.
Druhý deň, svadobný deň, sa niesol v duchu účesov, príprav svadobčanov. Prišla hodina D a my sme sa odobrali do domu nevesty, kde sa po zvítaní so svadobnými mamami, otcami a svadobčanmi konala „odbierka“. Starejší vyzval prítomných, aby sa zúčastnili tejto chvíle. Dievčatá spievali klasické rusínske piesne ako „Kriačok laliovij“. Po príhovore „starejšiho“ sa odpytuje ženích a potom i nevesta, ktorí pokľaknú pred svojich rodičov. Pred oba páry, pretože sa nevesta stáva dcérou a ženích synom. Sľuby im pomáhajú predniesť staršia družička a starší družba. Potom sa sprievod presunie do kostola.
Ďalším milým prekvapením bolo i klasické stavanie brány, kde si nevestu vykúpi ženích „proviantom“. Obrad v kostole ma tiež klasické znaky, ale najkrajším momentom bolo z pohľadu nezaujatého človeka korunovanie nevesty a ženícha kňazom. Korunky majú na hlavách až do predstavenia novomanželov svadobčanom. Kňaz vyviedol pre Chrám boží mladomanželov ruka v ruke, kde prijímali gratulácie a želania do života. Nevesta po gratuláciách rozdáva šťastie, lásku a zdravie svadobčanom a zmesou ryže, krúp a zrna, ktoré na nich hádže.
Sprievod sa presunie do sály, kde ich vítajú klasickým rozbitím taniera, kde majú mladomanželia preukázať svoju súdržnosť. Pristupujú k svadobnému stolu, kde svadobčania spevom „Živio“ a „ Mnoha lita“ zdravia mladomanželov. K stolu sa pripája i oddávajúci kňaz. Družba a družička previažu mladomanželov podbradníkom a nasleduje klasické spoločné jedenie polievky. Po prvom jedle nasleduje prvý tanec mladomanželov, kde sa neskôr pripájajú i svadobný rodičia, neskôr družičky a družbovia. Až pri druhom tanci sa pripájajú aj svadobčania.
Po týchto tancoch je zvykom zbierka na „kolísku a na chrám“, nasleduje bujará zábava, ktorá pri žiadnej svadbe nechýba. Pri bujarej zábave sa stáva, že dievčence a mládenci ženíchovi nevestu ukradnú a za spevu a hre na harmonike ju odvádzajú do miestneho pohostinstva, kde ju vytancujú, vyspievajú a ženích si ju musí po druhý krát vykúpi.
Neskôr pred polnocou sa do stredu miestnosti položí stolička, na ktorú za sprievodu spevu dievčatá usadia nevestu. Mládenec v ľudovom kroji sa pýta nevesty, či si dá hlávku sťať, či vienok sňať. Nevesta po treťom raz privolí a dá si vienok sňať. Družičky snímu vienok a podajú ho mládencovi, ktorý si prizve mládencov a dievčatá odvádzajú nevestu do zákulisia, kde ju prezlečú do kroja a začepčí ju krstná mama. Dievčatá spievajú mladomanželke a jej mame, družičky pri tanci vyberú jej nasledovníčku, ktorá sa ma vydať do roka a do dňa. Tú usadia na miesto nevesty. Za spevu sa mladomanželka vracia do miestnosti, kde mládenci tancujú s vienkom. Mládenec osloví mladomanželku a tá vysloví svoje tri priania pre tzv.“ redovím tancom“.
Nasleduje „redový tanec“ kde nevestu vytancujú všetci svadobčania. Od rodičov, súrodencov, tiet, ujcov, priateľov, všetci sú odmenený sladkým medom, alebo medovinou. Med tak ako vo vianočných zvykoch predstavuje zdravie a šťastie. Po tomto tanci nasleduje zábava až do skorých ranných hodín, ktorá je už v súčasnosti kombinovaná s lúčením sa odoberajúcich svadobčanov.
Nasledujúci deň sa však svadobčania odoberajú do domu rodičov mladomanželky, kde ich rodičia hostia, tancuje sa a spieva sa. Ženy pripravujú mladuche výbavu a mladomanželovi v tento deň mládenci dajú hlavu do chomúta. A takto sa do večera veselia až sa porozchádzajú domov.
Ak by som to nezažila, tak by som neverila, že ešte takého svadby na Slovensku existujú, sú a udržiavajú sa. Mladomanželom prajeme veľa zdravia a šťastia a veľa potomkov a svadobčanom? Predsa veľa rusínskych svadieb. Rusínska svadba je naozaj zábava 🙂
Pripravila sestrickajanka
Foto: © sestrickajanka, ďakujeme